Vôňa slnka vo vzduchu mi kreslí slnko aj na tvári. S povznesenou dušou prišiel aj povznesený krok a povznesené sebavedomie, ktoré ma pokúša milo upozorniť pani na ulici, že má rozopnutý zips na nohaviciach. Možno by mi bola vďačná, ale skôr by sa cítila trápne. Takto sa bude trápne cítiť až keď na to príde sama a bude premýšľať, koľko ľudí v meste si to všimlo. Je to síce menšie mesto, ale o to viac všímavých ľudí v sebe skrýva. Nabudúce si už po podobnom zistení o vlastnom rozopnutom zipse nebudem môcť robiť ilúzie, vidí to každý. Len ona nie. Kráča tiež v opare vlastného sveta a ja zrazu nemám odvahu rozbiť bublinu, ktorá ju obklopuje. Jej tvár mi nie je povedomá ani známa. No sú mi známe pocity, ktoré asi vo chvíli zistenia bude mať. A možno nie, možno bude cítiť niečo úplne iné.

Kam až siaha empatia? A kam istá univerzálnosť prežívania niektorých vecí?

Tieto myšlienky mi víria hlavou a ich nezbednosť sa mi spolu so slnkom opäť črtá v tvári. Ostal na nej ešte vtetovaný aj zvuk mora a grécke slnko, zvedavosť cestovateľa a naivita pocitu ženskej mladosti v krokoch. Polovica oproti idúceho páru to zaregistrovala. Tá mužská polovica. Až tak veľmi, že sa otočil. So svojou dievčinou v ruke. Jej tvár mi neostala povedomá. No opäť sú mi známe jej pocity.

Žena zahanbená vlastným rozopnutým zipsom. Dúfajúca, že si to nikto nevšimol. Racionálne si uvedomuje, že to nie je podstatné a nič sa vlastne nestalo. Napriek tomu nedokáže úplne potlačiť svoje pocity.

Žena zahanbená až príliš okatým záujmom svojho partnera o inú ženu. Dúfajúca, že on si nevšimol, ako sa jej to dotýka, lebo veď predsa v ženskom magazíne písali, že je to normálne. Racionálne si uvedomuje, že to nie je podstatné a nič sa vlastne nestalo a večerať bude jej muž doma. Napriek tomu nedokáže úplne potlačiť svoje pocity žiarlivosti a poníženia.

Možno takto. A možno nie.

Kam až siaha empatia? A predsa sa ju snažím v tejto chvíli kráčajúc ulicou mesta zo seba aspoň mierne striasť. Aby som to bola zase ja, bez tieňov, lebo táto hodina mi dopriala ich absenciu. Nech na svojom bielom plátne nepremietam nutne tiene tých ostatných.