Autobus ma unáša nocou. Tma za oknami, mihotavé svetlá, hviezdy na nebi a niečo, čo mi pripomína tú noc… Možno je to mráz, ktorý sa ešte celkom nedokázal zmocniť ciest, ale už sa k nim približuje, plazí sa spoza krajníc, kde postriebril spálenú trávu. Áno, presne ako v tú noc. Možno je to hviezdnaté nebo, i keď je dnes mesiac v inom postavení, je to žiarivá noc. Presne ako vtedy. Presne ako vtedy, keď som sa vracala touto istou cestou domov, hlboko v noci, sama v aute. Vlastne nie celkom sama, i keď je možno strelené nazvať spolujazdcom pocit duševného spojenia.
Vtedy mi v ušiach znela hudba toho koncertu, silná a emotívna, strhujúcu, prudká a dravá. Dnes mi v ušiach znie hudba z autorádia, ktorú počúva šofér. Mobil sa po celodennom naháňaní signálov a spojení odporúčal do zabudnutia a zanechal ma vlastným vnútorným pocitom. V hudbe teda podobnosť nie je. Príchuť zakázaného ovocia z toho večera tiež dnešnému dňu absolútne chýba. A podobnosť s hviezdami a mrazom za oknom sa mi nezdá taká dôležitá, aby ma tak nástojčivo vracala k tomu dňu, k tomu večeru, k tej noci. I tak priam fyzicky cítim nejakú spojitosť medzi tým večerom spred dvoch rokov a tým dnešným. Nástojčivo sa mi vybavujú detaily toho dňa, cesta autom tam, parkovanie pri nákupnom centre, ako som vybehla do mrazivej noci len v krátkom tričku, lebo veď na koncerte hreje niečo iné ako teplá bunda, ako som sa vracala k autu po zabudnutú vstupenku, samotný večer, detaily a záblesky, pocity, návrat domov hviezdnou nocou, škrípanie brány, ktoré sa nieslo nocou, keď som išla parkovať. Detaily, na ktoré nechcem zabudnúť.
Najpodobnejší tomu večeru je však asi predsa len ten spolujazdec. V tú noc to bol pocit duševného spojenia vďaka hudbe, zamilovanej. V túto noc mám pocit, že cestujem s jedným mestom, s mestom, ktoré je v tomto okamihu na tejto ceste už viac než stovku kilometrov v minulosti. Napriek tomu je tu, vo mne, zamilované. Nesiem si tou istou diaľnicou za podobnej mrazivej noci v dopravnom prostriedku vo svojej duši opäť spolujazdca. Nikto ho nevidí. Nie je pripútaný bezpečnostným pásom. Nemyslím, že by to niekomu vadilo. Doširoka otváram oči do noci. A verím. Že aj tento spolujazdec ostane mojou súčasťou.
