Mrholenie sa zmení na sneh, o pár sto kilometrov na sever zrazu mrznem v sukni a tma je len polovičná. Atmosféra je tiež iná a tak trochu zapadnem do rituálov a zároveň si tak trošku neviem nájsť svoje miesto. Niečo mi veľmi chýba a niečoho mám prebytok. Napokon, túžba sprevádza celý môj život. Túžba… cez toto jednoduché slovo môžem interpretovať toľko svojich skutkov a myšlienok, až ma to desí.
Neustále túžiť, dosahovať, strácať a znova nachádzať, nevedieť sa nasýtiť.
Dávno som nespočinula v tichu. Objali ma nové miesta, ľudia, zvuky, vône, hovorím iným jazykom a začínam sa cítiť tak trochu inak. Ale hlboko dole je stále ona. Túžba. Nezmĺkla. Neupadla do zabudnutia. Dobýja sa dovnútra v samote na vrchole hory i pred Euroveou ošperkovanou malými svetielkami, vo vlaku so spolucestujúcimi s divnými zvykmi, i uprostred Obchodnej s cinkajúcimi električkami či v intímnom ráne s vôňou kávy a teplom tvojej dlane.
Prosté, čisté, krásne. Nedefinovateľné. Symbol.